TIŠA BE-AV – najsmutnejší deň židovského kalendára

(Tiša be-Av tento rok pripadá na noc z 2. na 3. augusta 2025.)

V živote každého národa sú dni radosti a dni hlbokého smútku. V židovskej tradícii je 9. deň mesiaca av, známy ako Tiša be-Av, dňom najväčšieho zármutku. Je to deň, keď si Židia na celom svete pripomínajú najväčšie tragédie svojich dejín – a robia tak s úctou, ktorá pretrváva celé generácie.

Čo sa stalo 9. av?

Tiša be-Av sa spája najmä so zničením dvoch jeruzalemských chrámov – duchovných centier židovského náboženstva a symbolov jednoty národa.

Prvý chrám postavil kráľ Šalamún, syn kráľa Dávida. Tento chrám zničili vojská babylonského kráľa Nabuchodonozora II. v roku 586 pred občianskym letopočtom. Po zničení chrámu nasledovalo dobytie krajiny a deportácia židovského obyvateľstva do Babylonu.

Druhý chrám bol postavený po návrate Židov z babylonského zajatia, keď perzský kráľ Kýros vydal oslobodzovací dekrét (539 pred o. l.). Neskôr ho zrekonštruoval a rozšíril kráľ Herodes. Chrám bol zničený rímskymi vojskami v roku 70 n. l. pod vedením vojvodcu a neskoršieho cisára Tita. Z chrámu ostal len Západný múr – dnes najsvätejšie miesto židovských modlitieb.

Obe tieto tragédie sa odohrali v ten istý deň židovského kalendára – 9. av, hoci ich delilo 656 rokov.

Deň, ktorý prinášal nešťastia opakovane

Podľa tradície nie je 9. av len historickým dňom, ale akýmsi symbolom nešťastia v dejinách židovského národa:

•roku 135 n. l. – porážka Bar Kochbovho povstania a vyvraždenie mesta Bejtar

•roku 1290 – vyhnanie Židov z Anglicka

•roku 1492 – vyhnanie Židov zo Španielska

•roku 1914 – vypuknutie prvej svetovej vojny

•roku 1942 – začiatok deportácií z varšavského ghetta

Talmud zachytáva, že už v čase Mojžiša sa 9. av stal smutným dňom. Keď sa vyzvedači vrátili zo zasľúbenej zeme a opísali ju ako hrozivú, ľud sa zľakol a odmietol do nej vstúpiť. Tento akt nedôvery sa udial práve v tento deň.

Ako vyzerá Tiša be-Av dnes

Tiša be-Av sa pripomína ako deň pôstu a smútku. Počas celého dňa sa dodržiavajú prísne zvyky a obmedzenia:

•pôst trvá 25 hodín – od západu slnka predchádzajúceho dňa do zotmenia toho nasledujúceho

•nenosí sa kožená obuv, ktorá symbolizuje pohodlie

•nepoužívajú sa parfumy ani kozmetika

•neodporúča sa kúpanie (okrem hygieny rúk a tváre)

•neštuduje sa Tóra, pretože prináša potešenie – výnimkou sú smútočné texty, ako napríklad Kniha nárekov

•nesedí sa na bežných stoličkách, ale na nízkych stolčekoch alebo zemi

•nerozsviecuje sa zbytočne a nezdraví sa

V synagógach aj domácnostiach sa počas tohto dňa číta plač proroka Jeremiáša, ktorý opisuje skazu Jeruzalema. Bohoslužby sú tiché, jednoduché, preniknuté vážnosťou a spomienkou.

Spomienka, ktorá presahuje jeden deň

Smútok nad stratou Chrámu sa v židovskej kultúre pripomína počas celého roka. Existujú symbolické zvyky, ktoré udržiavajú túto historickú pamäť živú:

•pri stavbe nového domu sa necháva časť steny nedokončená

•na svadbách sa zámerne rozbíja cenná nádoba

•ak niekto vzdychá bez zjavného dôvodu, pýta sa ho: „Vzdycháš nad zničením chrámu?“

Prečo si to pripomínať aj dnes?

Tiša be-Av nie je len o minulosti. Je to deň, ktorý nabáda k hlbšiemu zamysleniu nad hodnotami, ktoré si nesieme ako jednotlivci aj ako spoločnosť. Nie je to len o smútku, ale aj o nádeji – že z trosiek môže vždy vzísť obnova.

Je to tichá, ale silná výzva, aby sme si nezabúdali ctiť duchovné a morálne základy, na ktorých môže stáť dôstojný život.