Židovský cintorín Rudlovská cesta
Za hornou bránou na Rudlovskej ceste bol založený židovský cintorín, na ktorom spočiatku pochovávali Židov z celej Zvolenskej župy. Najstarší náhrobok na cintoríne je z roku 1865.
V cintoríne sú pochovaní aj Dominik Skutecký a posledný rabín Dr. Aron Schönfeld.
Špeciálny pomník je venovaný aj židovským padlým z I. Svetovej vojny. V jednom je pochovaných 45 obetí nacistických represálií a v druhom 30 židovských martýrov.
Židovský cintorín Radvaň
Prvý oficiálny záznam o usídlení Židov na území Radvane pochádza z roku 1856 a to v počte 29 osôb. Prelomovým rokom bol rok 1893 s počtom osôb 85 (iný zdroj 93). Po 1. svetovej vojne bolo trvale usídlených Židov v Radvani 100 a vlastnili 5 obchodov so zmiešaným tovarom, 2 s kožou, 1 s textilom, 1 mäsiarstvo, pílu a lekáreň. Postavili si malú modlitebňu a zriadili cintorín. Nachádzal sa po pravej strane súčasnej cesty vedúcej na Suchý Vrch, umiestnený pred neskoršie zriadenou skládkou odpadu. Podľa svedectiev miestnych ľudí nachádzalo sa na ňom len pár hrobov. Nie sú žiadne známe záznamy, ktoré by vysvetľovali, prečo si relatívne krátko na to zriadili druhý cintorín. Pôvodný cintorín spolu so skládkou odpadu bol približne v 70. rokoch 20. storočia zasypaný zeminou a na ich parcelách vyrástla záhradkárska oblasť. Malá ortodoxná modlitebňa, ktorej existenciu máme dosvedčenú len z ústneho podania, bola po čase nahradená malou ortodoxnou synagógou, stojacou na hlavnej Radvanskej ulici. V roku 1944 bola synagóga zbúraná nacistami. Dá sa predpokladať, že v jej blízkosti sa nachádzala aj mikve – nádrž na rituálne očistnú kúpeľ. Cintorín na Okružnej ulici, aj napriek tomu, že patril ortodoxnej komunite, vykazuje nezvyklosť spoločného pochovávania žien a mužov. To v ortodoxných komunitách nie je prijateľné. Zosnulí muži a ženy mávajú na cintorínoch oddelené sekcie. Manželia nikdy neležia v hroboch vedľa seba. Možno predpokladať, že práve táto ich rítová vlažnosť bola jedným z dôvodov, prečo jej členovia neskôr prestúpili k neologickej obci, založenej v roku 1865 v Banskej Bystrici. Vznikom Slovenského štátu ŽNO v Radvani zanikla a riadenie prevzala okresná pobočka Ústredne Židov. Židovské podniky boli arizované a Židia z radvanskej ortodoxnej komunity boli postupne deportovaní do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Tí, čo prežili, sa do Radvane už nevrátili, ale sa presťahovali do Banskej Bystrice. Cintorín má dnes rozmery 187m2 . Pôvodne bol však omnoho väčší. Zaberal aj plochu bez hrobov, na ktorú sa pochovávať ešte len plánovalo.
Podľa katastrálnych záznamov mal pôvodne rozlohu 6724 m2 . Na zvyšnej ploche sa dnes nachádzajú záhradky a na katastrálnych mapách je parcela evidovaná ako majetok mesta Banská Bystrica a majiteľov záhradiek. Súčasný cintorín sa rozprestiera v mierne stúpajúcom teréne. Na mnohých náhrobkoch je nápis „padol za obeť nemeckým vrahom“. Veľa macév je spadnutých a puknutých, ale zlomené časti sú vždy korektne uložené vedľa seba a zarovnané. Reálnych hrobov je súčasnosti na cintoríne 73. Pri vstupe na cintorín sa nachádzala pôvodne aj budova obradovne, ktorá bola ale v 70-tych rokoch 20. storočia ilegálne zbúraná najatým správcom, ktorý si na jej mieste pre seba postavil bez stavebného povolenia a bez súhlasu Ústredného zväzu ŽNO, dve garáže. Na súdny príkaz ich musel na vlastné náklady zbúrať. Dnes možno nájsť po nich len sutiny pod stromami za plotom cintorína a v pôde na parcele cintorína badať obrys niekdajšej stavby. Z cintorína v tomto inkriminovanom období zmizlo tiež veľké množstvo vzácnych macév, vrátane macévy dr. Kümelsdörfera. Chýbajúce cenné žulové macévy dosvedčujú na mieste existujúce podstavce. Je podozrenie, že niektoré skončili aj v stenách čiernej stavby. O iné sa podľa archívnych záznamov zaujímalo nemenované kamenárstvo vo Zvolene. Ich odpredaju však bolo zabránené. Mnohé popraskali pri požiari založenom pri vypaľovaní trávy a iného porastu, z ktorého bol podozrivý spomínaný správca, ktorý však trval na tom, že išlo o samovznietenie. Naposledy sa na cintoríne pochovávalo pravdepodobne v roku 1964 a v roku 1969 bol vydaný zákaz pochovávania. Pôvodná ŽNO z povojnového obdobia zanikla v roku 1976 a správu nad cintorínom získal ÚZ ŽNO na Slovensku. Keď bola v septembri 1990 neologická ŽNO Banská Bystrica obnovená, prešla správa a vlastníctvo pozemku cintorína pod ňu. V 80. rokoch 20. storočia sa dokonca uvažovalo o zrušení cintorína a jeho miesto sa plánovalo využiť na iný účel. Navrhovaný bol park. Napriek snahe socialistického režimu o likvidáciu všetkých troch cintorínov, sa tieto predsa len zachovali. Čiastočne asanované, nahlodané zubom času, dávajú na relatívne malom priestore, odpočinok zosnulým troch rozdielnych konfesií. Katolíci, evanjelici i židia tu svorne snívajú svoj večný sen. O židovský cintorín je postarané.
Zdroj: Senčeková Anna
https://cdn.banskabystrica.sk/2022/08/Bystricky-Permon-02-2022.pdf