Banskobystrickí židia patrili do náboženskej obce v Radvani a používali jej kultové objekty. Náboženská obec v Bystrici bola založená 25. decembra 1862. Jej zakladateľom a prvým predsedom sa stal Rafael Pikler. V roku 1865 bol založený spolok CHEVRA KADIŠA a otvorený židovský cintorín. Najstarší náhrobok na cintoríne je z roku 1865. Židovská komunita bola liberálna. V roku 1867 otvorili veľkú neologickú synagógu (na dnešnej ulici Janka Kráľa). Bohoslužby sprevádzal dievčenský chór. Dirigoval ho kantor. Na prelome rokov 1868/69 po rozkole medzi židovskými náboženskými obcami v Uhorsku sa banskobystrická obec prihlásila k neologickému smeru. Koncom 60. rokov 19. storočia tvorilo židovskú komunitu 36 zdanených hláv rodiny.

Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 príslušníci Hlinkovej gardy demonštrovali proti Čechom a židom, vytĺkali okná ich bytov a podpálili dvere synagógy.

Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 bolo v banskobystrickom okrese 609 držiteľov výnimky. V samotnom meste evidovali okolo 400 židovských obyvateľov chránených výnimkami, medzi nimi 33 tzv. Židovská náboženská obec na čele s rabínom Dr. Aronom Schönfeldom pokračovala v činnosti. Veľká synagóga bola zatvorená, bohoslužby sa konali v dočasnej modlitebni v židovskej škole.

Neskôr po roku 1948 štát budovu využíval ako sklad stavebnín.

V 60. rokoch 20. storočia – po veľkej vysťahovaleckej vlne po roku 1948 – Židovská náboženská obec v Banskej Bystrici zanikla. Synagóga na ulici Janka Kráľa bola asanovaná v rokoch 1979 – 81.