Banskobystrická synagóga: Stratené dielo histórie

Banskobystrická synagóga bola významnou súčasťou architektonického a kultúrneho dedičstva mesta. Postavená v druhej polovici 19. storočia v neologickom štýle, svojou veľkosťou sa dala prirovnať ku kostolu sv. Alžbety na Dolnej ulici. Stála na ulici Janka Kráľa, na susednej parcele vedľa budovy rabinátu.

Architektonické prvky a vnútorné usporiadanie

Podľa náboženskej tradície bola synagóga orientovaná východ-západ, keďže svätá skriňa na uloženie zvitkov Tóry (aron ha-kodeš) musela byť umiestnená na východnej stene smerom na Jeruzalem. Vstup do budovy bol západným smerom od cesty.

Priečelie synagógy zdobili ornamenty a dve vežičky zakončené Dávidovými hviezdami. Okná mali zaoblený tvar a boli zdobené vitrážmi. Po vstupe do interiéru viedli schodištia na chór, kde sa v neologických synagógach zvykol nachádzať aj organ sprevádzajúci obrady. Chór slúžil aj na sledovanie bohoslužieb.

Hlavným priestorom dominovala bima – mierne vyvýšené pódium so stolom, z ktorého sa čítala Tóra a rabín prednášal kázeň (deraša). Pred aron ha-kodeš visel bohatý brokátový alebo zamatový parochet (záves) so symbolickými vyšívkami, ako napríklad menora, koruna či judaistické levy. Zo stropu viselo tzv. ner tamid (večné svetlo) pripomínajúce chrámové svetlo v niekdajšom Jeruzalemskom cháme.

Synagóga ako duchovné a vzdelávací centrum

Slovo „synagóga“ pochádza z gréčtiny a pravdepodobne vzniklo v období helenistických židov ako náhrada za hebrejské „kehila/kehala“ alebo „kneset“ – označenia miest zhromaždenia k bohoslužbám a nábožnskej výučbe. Najbežnejším hebrejským termínom pre synagógu je „bejt kneset“ – dom zhromaždenia. Aškenázski židia ju niekedy nazývali „šul“, odvodené od nemeckého „die Schule“ (škola), pretože slúžila aj na vzdelávanie.

Synagóga nahrádzala jeruzalemský chrám a modlitby v nej nahrádzali chrámové obete. Okrem svätej skrine aron ha-kodeš sa v nej nachádzali aj cenné liturgické predmety, ako strieborné ozdoby na Tóru, kópie Megily (knihy Ester), šofar (hudobný nástroj z baranieho rohu používaný na vysoké sviatky) a mnohé iné.

Tragický osud synagógy

Počas fašistického Slovenského štátu bola banskobystrická synagóga znesvätená, jej okná rozbité a interiér zdevastovaný. Nacistickí vojaci ju využili ako stajňu pre kone. Po druhej svetovej vojne ostali škody na budove tak rozsiahle, že ich takmer vymretá židovská komunita nebola schopná opraviť.

V časoch komunistického režimu sa synagógy často vyvlastňovali na nežidovské účely. Banskobystrická synagóga bola premenená na sklad stavebného materiálu a umelých hnojív. V 80. rokoch 20. storočia bola značne poškodená a nakoniec zbúraná.

Dnes je na jej mieste trávnik, ale v blízkej budúcnosti sa plánuje vybudovanie pamätníka obetiam holokaustu. Na tomto mieste bol už osadený základný kameň ako symbol spomienky na zničené židovské dedičstvo Banskej Bystrice.