Banská Bystrica bola jedným zo siedmich banských miest, kde mali židia zakázané bývať, a preto podľa starého výnosu nenájdeme v 18. a začiatkom 19. storočia v meste nijakého žida. Pri Banskej Bystrici ležala obec Radvaň, ktorá je dnes už súčasťou mesta. Tu sa židia usadili skoršie, lebo obecní richtári nedodržiavali tak prísne protižidovské nariadenia.
Prví židia v Banskej Bystrici sa usadili okolo roku 1850, boli to tí, ktorí prišli z Radvane. Roku 1862 ich počet narástol tak, že koncom roku 1862 mohli založiť náboženskú obec. Vystavali si cintorín a roku 1867 postavili prvú synagógu. Roku 1869 bolo v Banskej Bystrici 32 školopovinných židovských detí.
Roku 1871 založili Schwartzovu súkromnú školu. Škola mala 5 tried. Mnohé kresťanské rodiny dávali deti do tejto školy, hlavne pre jej známu vysokú úroveň. Roku 1883 postavili pre školu poschodovú budovu.
Banská Bystrica bola sídlom rabinátu a židovskej matriky. Obec bola neologická a mnohí jej členovia zastávali významné miesta v hospodárskom a a kultúrnom živote mesta.
Po prvej svetovej vojne došlo aj tu k plieneniu židovského majetku. Za prvej Československej republiky rozkvitalo mesto, pričom sa značne zmohla aj židovská náboženská obec. Roku 1940 mala už 1 100 členov.
Banská Bystrica sa stala roku 1944 strediskom Slovenského národného povstania, ktorého sa vo veľkom počte zúčastnili aj židia . Tu pristála aj štvorčlenná parašutistická skupinka z Palestíny, vedená Chavivou Reikovou, rodáčkou z Radvane. Zo skupinky sa zachránil jediný, ostatní, rovnako ako mnohí židovskí partizáni, padli.
Pri Banskej Bystrici sa nachádzala obec Kremnička , ktorá je teraz miestnou časťou Banskej Bystrice. Kremnička vošla do povedomia verejnosti hlavne udalosťami z prelomu rokov 1944-45. Vtedy sa stala svedkom ukrutných zverstiev, ktoré príslušníci nacistických jednotiek a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy páchali na zajatých domácich, ale aj zahraničných účastníkoch SNP a rasove prenasledovaných občanoch. V období od 5.11.1944 do l. polovice marca 1945 tu zavraždili 7471’udi, medzi ktorými bolo 211 žien a 58 detí. Z nich bolo okolo 600 občanov židovského pôvodu. Na mieste masových vrážd je postavený monumentálny pomník, pri ktorom sa konajú pietne podujatia. Dňa 9.5.1995, pri príležitosti 5O. výročia víťazstva nad fašizmom, v areáli židovským spoluobčanom bol odhalený zvlášť pomník MENORA.
Mesto dalo svetu mnoho židovských významných osobností, z ktorých menujeme aspoň veľkého slovenského maliara Dominíka Skuteckého, ktorý svoje sociálne námety čerpal najmä z hutí a hámrov.
V 60-tych rokoch ŽNO v Banskej Bystrici zanikla a bola ÚZ-ŽNO ustanovená Židovská náboženská komunita, ktorú dlhé roky viedol pán T.Šťastný, a po jeho smrti, jeho manželka pani Š.Šťastná.
Na prelome 70-tych a 80-tych bola zbúraná synagóga, ktorá dovtedy slúžila ako skladište stavebného materiálu. ŽNK mala svoju modlitebňu v Hornej Striebornej ulici.
Hneď po revolúcii, v roku 1990 bola obnovená činnosť Židovskej náboženskej obce, ktorá začala pracovať ako samostatný právny subjekt. V rámci reštitúcie ŽNO dostala späť 2 objekty, a to: bývalú židovskú školu na Lazovnej ulici a bývalý rabinát na ulici J. Král’a. Bývalý rabinát sa po rekonštrukcii stal sídlom ŽNO. ŽNO v Banskej Bystrici spravuje 2 cintoríny.
Činnosť ZNO sa zamerala na obnovu židovského života v Banskej Bystrici, ale za členov sa prihlásili aj židia z miest, kde nie sú ŽNO, ako napr. Zvolen, Turčianske Teplice, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, atd‘.
Pri ŽNO v roku 1995 obnovil činnosť športový klub Makabi, ktorý nadviazal na tradície spred 60-tych rokov, ked‘ v Banskej Bystrici boli II. svetové hry židovskej mládeže – Makabi 1936.