Novinové správy, archívne dokumenty a osudy manželov, ktorí dali mestu pozoruhodnú stavbu

 

Porges Palota na historickej fotografii. Zdroj: www.zazivavbystrici.eu

Pred viac ako storočím vyrástla v Banskej Bystrici budova, o ktorej sa písalo aj za hranicami mesta. Noviny ju nazývali mrakodrapom, obdivovali jej plánované vybavenie a prirovnávali ju k najmodernejším nájomným domom. Za Porges Palotou na Hornej ulici však stojí aj príbeh manželov Samuela a Reginy Porgesovcov. Zachované dokumenty dnes odhaľujú, ako palác vznikal, a zároveň opravujú rozprávanie, ktoré sa o jeho stavebníkoch traduje dodnes.

Mrakodrap, o ktorom sa rozprávalo

Koncom septembra 1911 sa o pripravovanej stavbe dozvedeli aj čitatelia lučenských novín Losonci Ujság. Správa z 28. septembra niesla neprehliadnuteľný titulok „Felhőkarcoló Besztercebányán“ – „Mrakodrap v Banskej Bystrici“. Už výber slov napovedá, aké očakávania nový nájomný palác vyvolával.

Novinári opisovali palác ako budovu, ktorá má do mesta priniesť dovtedy nevídaný komfort. Ich nadšenie najlepšie vystihuje samotná správa, ktorú v slovenskom preklade prinášame v plnom znení:

„Bystričania rozprávajú legendy o päťposchodovom nájomnom paláci, ktorý dáva stavať tamojší advokát Samu Porges. Budova bude stáť pri ceste vedúcej k hlavnej železničnej stanici a svojím vonkajším vzhľadom i vnútorným vybavením bude vzorom moderného nájomného paláca. Výlučne byty orientované do ulice so vstupom zo schodiska, samočinný výťah, centrálny telefón, centrálne vysávanie a potrubie na odsávanie odpadu v každom byte, na piatom poschodí zasa koncertná sála: to sú také rozprávkové výhody, akými sa sotva môžu pochváliť aj najmodernejšie peštianske nájomné paláce. Palác bude úplne dokončený v novembri nasledujúceho roka a príznačné je, že všetky pomerne lacné byty sú už prenajaté.“

 

„Mrakodrap v Banskej Bystrici“. Losonci Ujság, 28. septembra 1911, s. 4. Dobová správa o pripravovanej Porges Palote.

Za palácom stáli Samuel aj Regina

Pri zmienkach o vzniku Porges Paloty sa spravidla objavuje meno Samuela Porgesa. Stavebná žiadosť z 2. septembra 1911 však rozpráva presnejší príbeh: podpísal ju spolu s manželkou Reginou, rodenou Monaschovou. Pozemok medzi vtedajšou Bethlenovou a Beniczkyho ulicou patril manželom a v ich spoločnom podaní sa žiadalo povolenie na výstavbu nájomného domu.

Samuel bol advokátom a pôsobil aj vo vedení bystrickej židovskej náboženskej obce. Regina pochádzala z Vroclavu; manželia uzavreli sobáš v decembri 1874. V Banskej Bystrici sa venovala podnikaniu a dobročinnosti. Dobové obchodné registre ju uvádzajú pri výrobe octu vo firme Strompf & Porges a významné miesto mala aj v židovskom ženskom spolku, ktorý pomáhal rodinám a ženám v núdzi.

Reginina úloha pri paláci nebola iba symbolická. Jej meno stojí v stavebnej žiadosti a neskoršie pozostalostné dokumenty potvrdzujú jej polovičný vlastnícky podiel na novej nehnuteľnosti. Budova tak vznikala ako spoločný projekt manželov, hoci dobová novinová správa uvádzala iba Samuela.

Stavba, ktorá prinášala nové riešenia

Práce uskutočňoval Alajos Peierberger, v listinách označovaný ako staviteľ a stavebný podnikateľ. V žiadosti sa počítalo so železobetónovými stropmi Monierovho systému a pripojených malo byť šesť výkresov. Mestská rada vydala stavebné povolenie 19. septembra 1911.

Dobová tlač nazývala novostavbu päťposchodovým palácom, stavebníci však v úradnej žiadosti hovorili o trojposchodovom nájomnom dome. Keď sa k poschodiam pripočítalo prízemie, mezanín či manzarda, vznikali rôzne opisy tej istej budovy. Isté je, že v ulici rástol dom, ktorý svojou veľkosťou upútaval pozornosť.

Výstavba postupovala rýchlo. V júli 1912 už manželia žiadali o povolenie obývať druhé a tretie poschodie. V žiadosti sa uvádzali aj tri byty na treťom poschodí prenajaté od augusta. Povolenie užívať tieto poschodia nadobudlo účinnosť 1. augusta 1912; ďalšie časti domu sa povoľovali neskôr.

Elektrický výťah: od novinového sľubu k skutočnosti

O výťahu nepísali iba nadšení novinári. Zachovala sa jeho technická žiadosť z 15. júna 1912, dokumentácia budapeštianskej firmy Mertens aj záznam o úradnej skúške. Výťah bol určený na prepravu osôb a nákladu medzi pivnicou a manzardou. Projekt uvádzal zdvih 20,05 metra, nosnosť 400 kilogramov a rýchlosť pol metra za sekundu. Pohon mal zabezpečovať elektromotor Sachsenwerke, strojné zariadenie sa nachádzalo v pivnici.

Začiatkom novembra 1912 výťah preskúšala komisia a ešte v tom istom mesiaci mesto povolilo jeho používanie. To, čo v novinách znelo takmer ako rozprávka o budúcnosti, sa stalo súčasťou skutočného bystrického domu.

Keď rodinný príbeh vstúpil do dejín budovy

S palácom sa roky spája rozprávanie, že sa jeho dokončenia nedožili ani jeden z manželov Porgesovcov. Tento motív prenikol aj do niektorých novších textov o Banskej Bystrici. Zachované archívne listiny však postupne skladajú iný obraz.

Regina zomrela 7. októbra 1912 vo veku 57 rokov. Vtedy už mala časť nového domu povolenie na bývanie, no sprístupnenie ostatných priestorov ešte nebolo uzavreté. Jej smrť tak prišla v čase, keď sa veľký rodinný zámer blížil k svojmu dokončeniu.

Samuel v jeho završovaní pokračoval. Len dvadsať dní po Regininej smrti, 27. októbra, podal žiadosť o povolenie užívať prízemie, mezanín a prvé poschodie. V liste označil dom za dokončený. Nasledovala novembrová obhliadka a rozhodnutie mestskej rady z 12. novembra 1912, ktoré povoľovalo užívanie zostávajúcich priestorov s účinnosťou od 1. novembra.

V decembri sa Samuel zúčastnil aj na spomienkovom podujatí venovanom Regine v židovskej náboženskej obci. Pripomínala sa jej dobročinná činnosť, vzdelanie i záujem o židovskú literatúru. Počas stretnutia zaznela aj báseň so židovskou témou, ktorú sama napísala. A ešte v januári 1913 ho nachádzame medzi prítomnými pri úradnom súpise Regininej pozostalosti. Palác sa teda dokončoval za Samuelovho života – nie po smrti oboch manželov, ako sa v meste traduje.

Tieto nenápadné záznamy menia podobu príbehu, ktorý sa o Porges Palote rozpráva celé roky. Regina odišla vo chvíli, keď sa ich spoločné dielo blížilo k dokončeniu. Samuel však zostal a dožil sa aj sprístupnenia ďalších priestorov paláca. Rozprávanie o tom, že sa hotovej budovy nedočkal ani jeden z manželov, preto nie je pravdivé.

 

Porges Palota zachytená z iného pohľadu na dobovej fotografii. Zdroj: www.zazivavbystrici.eu

Za oknami Porges Paloty

Keď sa v novom paláci postupne otvárali byty, začal sa za jeho veľkými oknami celkom obyčajný mestský život. Prichádzali nájomníci, na schodiskách sa stretávali susedia a v prízemných priestoroch sa popri bývaní vytváralo miesto aj pre obchod a prácu. Zachované záznamy o nájme dnes pripomínajú, že palác nebol len honosnou kulisou Hornej ulice, ale predovšetkým domom pre ľudí.

O niekoľko rokov neskôr sa v jeho príbehu objavuje meno kníhtlačiara Mórica Pragera. V novembri 1921 požiadal mesto o povolenie prevádzkovať kníhtlačiareň a obchod s papierom pod názvom Merkantil. Do žiadosti napísal adresu, ktorú Bystričania dobre poznali: „Horná ulica, Porgesov Palác“. Mesto mu povolenie vydalo už nasledujúci deň. Na tej istej adrese sa tak stretával svet bývania so svetom kníh, papiera a tlače.

Predstavme si ten ruch: niekto sa vracia domov, ďalší vychádza z obchodu, v ulici sa miešajú kroky obyvateľov s hlasmi okoloidúcich. Práve v takýchto drobných obrazoch ožíva história miesta, ktoré dnes vnímame najmä ako jednu z najznámejších stavieb Banskej Bystrice.

Pamiatka na stavebníkov, ktorá zostala v meste

Porges Palota dodnes pripomína obdobie, keď Banská Bystrica prijímala moderné stavebné technológie a nové predstavy o mestskom bývaní. Predovšetkým však uchováva meno Samuela a Reginy Porgesovcov – advokáta a podnikateľky, ktorí boli aktívnou súčasťou bystrickej židovskej komunity a spoločne sa rozhodli vybudovať pozoruhodný nájomný dom.

Manželov Porgesovcov dnes pripomína aj spoločný náhrobný kameň na židovskom cintoríne na Rudlovskej ceste v Banskej Bystrici. Nápisy v hebrejčine a maďarčine uchovávajú ich mená a dátumy úmrtia: Regina zomrela 7. októbra 1912, Samuel 27. júna 1920 v Budapešti. Náhrobný kameň tak dopĺňa príbeh, ktorý zostal zapísaný nielen v archívnych listinách, ale aj v pamäti mesta.

 

Náhrobný kameň Samuela a Reginy Porgesovcov na židovskom cintoríne na Rudlovskej ceste v Banskej Bystrici. Foto: Zuzana Majerová.

 

Budova sa v priebehu rokov spájala aj s ďalšími menami, medzi ktorými nachádzame staviteľa Alajosa Peierbergera či rodinu Seidnerovcov. Ich príbehom a ďalším osudom Porges Paloty sa budeme venovať v samostatnom článku. Osobitné miesto v našom rozprávaní bude patriť aj synovi Samuela a Reginy Porgesovcov, violončelistovi Mórovi Porgesovi, ktorého hudobná cesta viedla z Banskej Bystrice až do ďalekej Číny.

Zuzana Majerová

Zdroje:

Losonci Ujság, 28. septembra 1911, s. 4, „Felhőkarcoló Besztercebányán“ (dobová správa o zamýšľanej stavbe a vybavení).

ŠABB, stavebná agenda Porges Paloty: spoločná žiadosť z 2. septembra 1911, povolenie z 19. septembra 1911, spisy povoľovania užívania z roku 1912.

ŠABB, technické a povoľovacie spisy elektrického výťahu, jún – november 1912.

ŠABB, pozostalostný inventár po Regine Porgesovej z 20. januára 1913 a dedičská zápisnica z 2. apríla 1913.

ŠABB, podnikateľské podanie a oprávnenie Mórica Pragera (Merkantil), november 1921.

Központi Értesítő, 19. februára 1891, s. 229 (Regina Porgesová a firma Strompf & Porges).