11. november – Deň vojnových veteránov

Dňa 11. novembra 1918 o jedenástej hodine dopoludnia utíchli zbrane na západnom fronte. Po viac ako štyroch rokoch bojov vstúpilo do platnosti prímerie, ktoré sa stalo symbolom konca prvej svetovej vojny. Konflikt, ktorý zasiahol milióny ľudí a zásadne zmenil podobu Európy, zanechal svoje stopy aj v Banskej Bystrici.

Počas vojnových rokov sa v meste liečili ranení a chorí vojaci rakúsko-uhorskej armády. Prichádzali z rôznych častí monarchie a medzi nimi boli aj vojaci židovského vierovyznania. Mnohí sa ocitli ďaleko od svojich domovov a rodín, v prostredí, kde sa museli vyrovnávať nielen so zraneniami a chorobami, ale aj s odlúčením od svojho každodenného života.

Aj v týchto podmienkach sa usilovali zachovávať svoje náboženské tradície. O ich živote v Banskej Bystrici sa zachovalo niekoľko zaujímavých správ, ktoré nám dnes približujú udalosti spred viac ako sto rokov.

Modlitebňa pre židovských vojakov

Pre židovských vojakov predstavovala vojenská služba často aj odlúčenie od náboženského života, na ktorý boli zvyknutí doma. Pravidelné modlitby, slávenie šabatu či dodržiavanie pravidiel kašrutu boli vo vojenských podmienkach náročné.

V Banskej Bystrici však mali židovskí pacienti zariadenia starostlivosti o vojnových invalidov k dispozícii vlastnú stálu modlitebňu. O jej existencii sa vo februári 1918 zmienil jeden z vojakov na stránkach židovského časopisu Zsidó Szemle.

Modlitebňa umožňovala vojakom stretávať sa pri spoločných modlitbách a zachovávať náboženské zvyklosti aj počas liečenia. Pre mužov pochádzajúcich z rôznych častí monarchie bola zároveň miestom, kde sa mohli stretnúť s ďalšími vojakmi svojej viery.

Rituálna kuchyňa pre židovských vojakov

Začiatkom júna 1918 pribudla v banskobystrickom zariadení starostlivosti o vojnových invalidov ďalšia možnosť zachovávať židovské náboženské predpisy. Otvorili tu rituálnu kuchyňu, v ktorej sa pripravovala strava podľa pravidiel kašrutu.

Na jej zriadení sa významne podieľali vojenský duchovný Schreiber z Košíc a medik Izsó Fuchs, ktorý pôsobil v Banskej Bystrici.

Otvorenie kuchyne podporilo aj vedenie zdravotníckeho zariadenia a jeho personál. Židovskí vojaci tak získali možnosť dodržiavať stravovacie pravidlá svojho náboženstva aj počas pobytu vo vojenskej zdravotníckej starostlivosti.

O tejto udalosti informoval 7. júna 1918 časopis Zsidó Szemle.

Desať olivovníkov ako prejav vďaky

V septembri 1918 sa v Banskej Bystrici odohrala udalosť, ktorá spája život židovských vojakov s vtedajším sionistickým hnutím.

Počas sobotného čítania Tóry usporiadali židovskí vojnoví invalidi zbierku na počesť plukového lekára Dr. Frigyesa Szilárda, ktorý pôsobil v miestnom zdravotníckom zariadení.

Vyzbierali 100 korún, ktoré venovali na výsadbu desiatich olivovníkov v Palestíne prostredníctvom Židovského národného fondu. Príspevok bol určený do záhrady nesúcej meno zosnulého Dr. Imreho Buzásiho.

Medzi darcami boli Mór Feuerstein, Jakab Braun, Jakab Elefánt či Joachim Weisz. Zbierku sprostredkoval lekár Izák Fuchs.

Olivovníky mali v tomto prípade aj symbolický význam. Predstavovali spojenie židovských vojakov so zemou Izraela a zároveň boli prejavom vďaky lekárovi, ktorý sa o nich staral.

Dr. Frigyes Szilárd – vojenský lekár a podporovateľ židovského života

Meno Dr. Frigyesa Szilárda sa v dobovej židovskej tlači objavuje opakovane. Okrem Banskej Bystrice bol spojený aj so Zvolenskou Ľupčou, vtedy známou pod maďarským názvom Zólyomlipcse.

Už v marci 1916 prispel sumou desať korún Židovskému národnému fondu.

Vo februári 1918 sa zaviazal poskytnúť finančné ručenie vo výške 2 000 korún na podporu židovskej tlače. V júni toho istého roku prispel ďalšími 20 korunami do tlačového fondu časopisu Zsidó Szemle a v auguste sa jeho meno objavuje aj medzi podporovateľmi sionistického hnutia.

Szilárd tak popri svojej lekárskej službe podporoval aj židovský spoločenský život.

Zbierka na desať olivovníkov je zároveň svedectvom o úcte, ktorú mu prejavili vojaci, o ktorých sa počas vojny staral.

Vojaci, ktorí sa už nevrátili domov

Nie všetci vojaci, ktorí sa počas prvej svetovej vojny dostali do Banskej Bystrice, sa dočkali návratu k svojim rodinám.

Na židovskom cintoríne na Rudlovskej ceste našli miesto posledného odpočinku muži z rôznych častí vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Niektorí pochádzali z územia dnešného Slovenska, iní z Maďarska či ďalších krajín bývalej monarchie.

Dnes poznáme ich mená, miesta narodenia, vojenské jednotky aj dátumy úmrtia. Tieto údaje sa zachovali v zozname pochovaných vojakov z roku 1929.

Mnohí zomreli ďaleko od svojich domovov. Ich rodiny možno nikdy nemali možnosť navštíviť miesto, kde boli pochovaní.

Vojenskú časť cintorína dodnes pripomína pamätník, s ktorým je spojené aj židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša.

Pamätník padlým vojakom na židovskom cintoríne

Súčasťou vojenskej časti židovského cintorína na Rudlovskej ceste je pamätník venovaný vojakom prvej svetovej vojny.

S jeho vznikom je podľa zachovaného nápisu spojené židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša, ktoré sa tradične staralo o zosnulých a zabezpečovalo dôstojný priebeh židovských pohrebov.

Pamätník spolu s vojenskými hrobmi pripomína mužov, ktorí počas vojnových rokov zomreli ďaleko od svojich rodín.

V roku 2024 prešiel pamätník odbornou obnovou, ktorú zabezpečilo mesto Banská Bystrica. Reštaurátorské práce viedol Mgr. art. Matúš Janíček. Súčasťou obnovy bola aj úprava oplotenia vojenskej časti cintorína.

Pamätník spolu so zachovanými vojenskými hrobmi dodnes pripomína mužov, ktorí počas prvej svetovej vojny našli miesto posledného odpočinku v Banskej Bystrici.

Spomíname na ich životy

Prvá svetová vojna zasiahla životy miliónov ľudí bez ohľadu na ich pôvod, národnosť či vierovyznanie.

Aj židovskí vojaci slúžili v rakúsko-uhorskej armáde, bojovali na jej frontoch, utrpeli zranenia a mnohí prišli o život.

Príbehy z Banskej Bystrice nám však ukazujú aj inú stránku ich života. Hovoria o mužoch, ktorí sa napriek vojne stretávali pri modlitbe, zachovávali svoje náboženské tradície a prejavovali vďačnosť ľuďom, ktorí im pomáhali.

Na židovskom cintoríne na Rudlovskej ceste zostali mená vojakov, ktorí našli miesto posledného odpočinku ďaleko od svojich rodín.

Za každým z nich sa skrýva ľudský osud. Rodina, ktorá čakala na návrat svojho blízkeho. Domov, do ktorého sa už nevrátil. Život, ktorý vojna predčasne ukončila.

Pri príležitosti Dňa vojnových veteránov si pripomíname nielen tých, ktorí padli na bojiskách, ale aj vojakov, ktorí zomreli na následky zranení a chorôb.

Ich osudy sú súčasťou dejín prvej svetovej vojny, ale aj dejín židovskej komunity v Banskej Bystrici.

Pripomínajú nám hodnotu ľudského života, význam mieru a zodpovednosť uchovávať historickú pamäť pre ďalšie generácie.