Banskobystrická synagóga bola postavená v druhej polovici 19. storočia v neologickom štýle. Jej veľkosť sa dá prirovnať približne ku kostolu svätej Alžbety, ktorý sa nachádza na Dolnej ulici. Synagóga stála na ulici Janka Kráľa, hneď vedľa budovy rabinátu. Orientovaná bola v smere východ-západ, čo je v súlade s náboženskými pravidlami; schránka na uloženie pergamenových zvitkov Tóry musí byť na východnej stene, smerom na Jeruzalem. Preto sa vchádzalo od západnej strany, z cesty.

Priečelie synagógy bolo zdobené ornamentami a po stranách ju krášlili vežičky s Dávidovými hviezdami – magen David. Okná s vitrážami mali zaoblené horné časti. Po vstupe do budovy sa po oboch stranách nachádzali schodištia vedúce na chór. Tieto miesta bývajú v neologických synagógach vybavené organom, ktorý sprevádza obrady, podobne ako v kresťanských kostoloch. Synagóga, slovo gréckeho pôvodu, vznikla pravdepodobne v čase helénskych Židov ako náhrada za hebrejské výrazy „kehila/kehala“ alebo „kneset“. Tieto termíny sa v židovskom svete používali na označenie miest, kde sa zhromažďovali na bohoslužby alebo náboženskú výučbu. Najznámejší názov pre synagógu v hebrejčine je „bejt kneset“, čo znamená dom zhromaždenia. Synagóga nahrádza chrám a modlitby predpísané chrámovými obetami.

Centrom synagógy je „aron ha-kodeš“ (svätá skriňa), kde sa ukladajú pergamenové zvitky Tóry, strieborné ozdoby na Tóru, jej kópie, ako aj šofar, hudobný nástroj vyrobený z baranieho rohu, ktorý sa používa na vysoké sviatky. Sviatočné dvere na aron ha-kodeš bývajú v historických synagógach bohato vyrezávané a pred nimi visí vyšívaný záves nazývaný parochet. Na parochetu nájdeme rôzne motívy – ornamenty, júdske levy, magen David, menoru a korunu, často aj meno darcu. Tieto ornamenty odrážajú prikázanie, ktoré hovorí: „neurobíš si vyrezávanú modlu, ani podobu ničoho, čo je na zemi alebo pod morom.“

V strede miestnosti sa nachádzala bima, mierne vyvýšené pódium, na ktorom je dostatok miesta na pult na čítanie Tóry. Rabín z nej často vedie kázeň nazývanú deraša. Na bimu sa vystupuje po pár schodíkoch a od 19. storočia sa zvykne umiestňovať do čela priestoru pred aron ha-kodeš. Po pravej strane bimy sa nachádza amud – pult pre ostatné bohoslužby, ktoré vo väčších komunitách vedie kantor.

Pred aron ha-kodeš visí zo stropu ner tamid (večné svetlo), symbolizujúce chrámové svetlo z bývalého Jeruzalemského chrámu. V neologických synagógach je ner tamid obyčajne elektrický. Aškenázski Židia často volajú synagógu „šul“ podľa nemeckého slova „der Schule“, pretože synagóga slúžila aj na výučbu.

Banskobystrická synagóga bola v čase fašistického Slovenského štátu znesvätená. Pokusy o jej podpálenie, opakované vybíjanie sklených výplní okien a devastácia interiéru boli hrozné. Po vojne boli škody tak výrazné, že obec, ktorá ostala takmer vymretá, nebola schopná ju zrekonštruovať. Komunistický režim nebol priaznivo naklonený židovským občanom a synagógy sa často zaberali ako skladové priestory, pričom priestor banskobystrickej synagógy slúžil na uloženie stavebného materiálu a umelých hnojív.

V 80. rokoch 20. storočia bola synagóga vážne poškodená a štát sa rozhodol pre jej asanáciu. Dnes na jej mieste nachádzame trávnik a v blízkej budúcnosti má byť postavený pamätník obetiam holokaustu, pričom už bol osadený základný kameň.