Jednodenný sviatok slávený 15. ševatu, predovšetkým v Izraeli.
Súvisí s pôvodným odvádzaním poľnohospodárskych dávok Chrámu a zároveň je to obdobie, kedy začína v Izraeli jar a všetky stromy začínajú kvitnúť. Preto sa tento sviatok nazýva tiež “Nový rok stromov”.
Na Tu bi-švat je zvykom jesť minimálne sedem druhov ovocia, väčšinou ich ale býva na stole 15, podľa dátumu (Tu = “tet waw” = 15).
Medzi sedem základných plodov radíme: vinnú révu, ďatle, figy, granátové jablká, olivy, pšenicu a jačmeň.
Vinná réva symbolizuje tajomstvo, pretože požitím vína človek vyzrádza svoje tajomstvá. Taktiež rôzne formy vinnej révy (strapce, hrozienka, víno) odzrkadľujú rôznorodosť ľudských ciest životom, pričom každá vedie k rovnakému cieľu.
Ďatle sú podľa Tanachu symbolom spravodlivosti (Ž 92.13). V staroveku sa používali ďatle hlavne na výrobu ďatlového medu.
Figy sú zas plody stromu poznania. Predstavujú Tóru. Tak, ako ony nemajú žiadny odpad (nemajú kôstku) a jedia sa celé so šupkou, rovnako aj Tóra nemá žiadny “odpad”.
Figy nikdy nedozrejú všetky naraz, ale postupne. Aj Tóru získavame postupne – pravidelným štúdiom.
Granátové jablko symbolizuje kráľovstvo. Každé jabĺčko má podľa tradície 613 zrniek podobne ako Tóra micvot. A jedna legenda tvrdí, že aj v zlom človeku je toľko dobra ako zrniek v granátovom jablku.
Olivy sú symbolom bohatstva a posvätnosti. Olivový olej sa používal v Chráme do menóry. Chanukový posvätný olej sa zas zúčastnil na zázraku. Olivovým olejom bývali pomazávaní izraelskí králi.
A tak, ako aj olej vzniká lisovaním a drvením olív, tak je potrebné aby človek tiež rozdrvil škrupinu svojich zlých vlastností a sklonov, aby vyšlo na povrch z neho to dobré a kvalitné.
Pšenica a jačmeň sú základné izraelské obiloviny a preto tiež nesmú na stole chýbať.
Okrem siedmych základných plodov sa na stôl zvyknú pridávať ešte mandle, lebo mandľovníky sú stromy, ktoré kvitnú zo všetkých ako prvé a svätojánsky chlieb (charuv), pretože prvé plody vydáva až po 70 rokoch po zasadení a tak sa stáva symbolom ľudskej spolupatričnosti, lebo ten, kto ho sadí, nikdy z jeho plodov jesť nebude. Sadí ho pre budúce generácie.
Celá liturgia sviatku nesie v sebe podobnosť človeka so stromom. Rovnako ako strom, aj my máme svoje korene, odkiaľ čerpáme silu, môžeme rásť do šírky i do výšky. Do výšky rastú ľudia, ktorí sú experti v jednej oblasti a inú nerozvíjajú – vyzerajú ako vysoké stromy bez postranných vetiev. Naopak, tí so širokým záberom odborností a vedomostí, sú ako nízke stromy s košatými korunami.
Analógiou plodov, ktoré stromy nesú, sú naše deti, aj v nich, podobne ako v ovocných plodoch, je ukrytá budúcnosť.
Kabalistický strom ILLAN, so svojimi štyrmi mystickými svetmi sa odráža v symbolických kvázi séderoch, ktoré sa od cca 17.stor.n.l. na tento sviatok s obľubou robia hlavne v sefardských komunitách.
Každý taký mini séder pozostáva zo štyroch častí, ktoré znázorňujú štyri kabalistické svety.
1.časť / Olam Asija – Svet Učinenia. Najnižší svet, svet hmotný, pozemský. Symbolizuje zimu a pôdu. Obsahuje veľa zla, pred ktorým sa je potrebné chrániť. Jeme ovocie so silnou ochrannou šupkou, ktorá ho symbolicky pred zlom ochraňuje. Napr. orechy, pistácie, mandle…
Naplníme prvý pohár bielym vínom, ktorého pitie akoby zaháňalo zimu a privádzalo do sveta jar. Odpijeme len kúsok.
2.časť / Olam Jecira – Svet formovania, predobrazov, snov, duší čakajúcich na vtelenie, pocitov a emócií. Symbolizuje jar a vodu a obsahuje menší podiel zla, než svet prvý, preto vtedy jeme ovocie s kôstkami, ktoré ho zastupujú, napr. olivy, marhule, ďatle…
Načatý pohár dolejem červeným vínom, čím dostane mierne naružovelú farbu a upijeme z neho opäť malú čiastku.
3.časť / Olam Berija – Svet stvorenia, predstáv, myšlienok. Neobsahuje zlo a preto jeme ovocie, ktoré sa konzumuje celé aj so šupkou – figy, hrozienka, kaki a pod. Predstavuje leto a vzduch.
Pohár opätovne dolejeme červeným vínom, čím tekutina získa tmavšiu červenú farbu.
4.časť / Olam Acilut – Svet Vyžarovania. Sem nemá ľudská duša prístup. Je to Boží priestor a symbolizuje jeseň a oheň. Nereprezentuje ho žiadne ovocie, pohár dolievame znova červeným vínom, takže je vo výsledku tmavo rubínovo červené, akoby odrážalo v sebe duchovný oheň. Pohár dopijeme celý.
Tu bi-švat je sviatok naviac spojený s zúrodňovaním izraelskej krajiny a s jej zalesňovaním. Deje sa tak už od roku 1901 za pomoci Národného fondu Keren Keimet Lejisrael, ktorého úlohou je vykupovať pôdu, na ktorej sa potom spomínané stromy vysádzajú. Pozemky sa kupujú z peňažných zbierok vyzbieraných po celom svete.
Ide o uvedomenie si vzťahu medzi židovským národom a jeho biblickou vlasťou.