Sukot – Sviatok stánkov a radosti

Štyri dni po vážnom Jom Kipure, večer 14. dňa mesiaca Tišri, prichádza čas radosti. Je tu Sukot, známy aj ako Sviatok stánkov alebo Tabernachu. V hebrejčine sukkot znamená plátno alebo stan. Sviatok má dvojitý význam – historický a poľnohospodársky.

Historický význam pripomína putovanie izraelského národa púšťou po odchode z Egypta, kedy Izraelčania bývali v dočasných stanoch. Poľnohospodársky rozmer sa spája s jesennou úrodou a vinobraním, kedy sa ľudia modlili za požehnanú úrodu a ochranu pred prírodnými živlami.

Trvanie a význam sviatkov

Sukot trvá sedem dní, po ktorých nasledujú Šmini Aceret a Simchat Tóra. V Izraeli sa tieto dva sviatky slávia spoločne, takže celé obdobie trvá osem dní, mimo Izraela deväť dní. Hlavný dôraz je na prvých dvoch dňoch. Celé obdobie sviatkov sa nazýva Zman Simchatenu – „čas našej radosti“.

Tóra o Sukote hovorí:
„V stanoch budete bývať po sedem dní, aby vaši potomci vedeli, že som svoj ľud nechal bývať v stanoch, keď som ho viedol z Egypta“ (3. M. 23, 43).

Sukot a stany – symbolika

Podľa príkazu Tóry staviame lístím pokryté stany alebo chaty, ktoré sú otvorené, aby bolo vidieť oblohu a hviezdy. Tieto príbytky pripomínajú obdobie putovania púšťou a ochranu Hospodina. Malé a krehké obydlie symbolizuje, že jedinou ochranou človeka je Stvoriteľ.

Poľnohospodársky význam

Úroda je počas Sukotu bezpečne uskladnená, a ľudia majú väčší pocit istoty. Maimonides dodáva: človek má myslieť na ťažké časy aj v dobrom, aby bol vďačný Všemohúcemu a žil skromne a mierne. Preto sa vychádza do stánkov, aby sme si pripomenuli minulé skúsenosti a krehkosť života.

Tradičné zvyky – Arba’a Minim

Typickým prvkom sviatku je kytica štyroch rastlín (arba’a minim):

palmové listy (lulav)
zelené listy myrty
prúty potočnej vŕby
citrusový plod (etrog)

Kytica symbolizuje jednotu a rovnosť ľudí, napriek rôznosti. Etrog s kombináciou starých a nových plodov symbolizuje kontinuitu minulosti a budúcnosti. Po modlitbe sa kyticou máva na štyri svetové strany, hore a dolu, čo vyjadruje vieru vo všadeprítomnosť Stvoriteľa.

Univerzálny charakter sviatku

Sukot má univerzálny charakter – týka sa celého ľudstva. Počas existencie Chrámu boli pozvané národy sveta na zhromaždenie a výmenu darov v Jeruzaleme. Prinášanie obetí za 70 národov zdôrazňovalo mesiášsky ideál. Prorok Zachariáš píše:
„Všetci, ktorí zostanú z rozličných národov, ktoré tiahli proti Jeruzalemu, budú putovať z roka na rok, aby sa klaňali kráľovi Hospodinovi mocnosti a svätili sviatok stánkov.“

Sukot je časom radosti, vďačnosti a spoločenstva. Pripomína historické putovanie izraelského ľudu, dôveru v Boha a oslavu úrody. Učí hodnotám jednoty, tradície a duchovného spojenia medzi generáciami.