Príbeh muža, ktorý slúžil židovskej komunite a spolu so svojou rodinou sa stal obeťou holokaustu.

Keď dnes hovoríme o dejinách židovskej Banskej Bystrice, spomíname synagógu, židovskú školu či významné osobnosti mesta. Menej poznáme príbehy ľudí, ktorí tu žili so svojimi rodinami, pracovali a starali sa o život svojej komunity. Ich mená zostali v starých dokumentoch, no z pamäti mesta sa postupne vytratili.

Jedným z nich bol Šalom Ickovič. V historických prameňoch ho nachádzame aj ako Šalamúna Ickoviča, Sólema Iczkovicsa či Shaloma Itzkovitza. Za rôznymi podobami mena sa skrýva ten istý človek – manžel, otec a zástupca rabína miestnej ortodoxnej židovskej komunity.

Život zasvätený viere a tradíciám

Šalom Ickovič sa narodil v roku 1879 a do Banskej Bystrice sa prisťahoval v roku 1919. S mestom spojil svoj rodinný život aj prácu pre ortodoxnú židovskú obec.

Pre miestnych ortodoxných veriacich boli šabat, sviatky a náboženské pravidlá prirodzenou súčasťou života. Viera sprevádzala rodiny doma, pri spoločnom stole aj v modlitebni. Zachovávať tento spôsob života pomáhali ľudia, ktorí poznali náboženské predpisy a starali sa o ich dodržiavanie.

K nim patril aj Šalom. Pôsobil ako šochet a vykonával rituálnu porážku zvierat podľa židovských náboženských pravidiel. Táto práca si vyžadovala znalosť predpisov, presnosť a veľkú zodpovednosť. Pomáhal tak zabezpečovať, aby mäso na stoloch židovských rodín spĺňalo požiadavky kašrutu.

Zároveň pôsobil ako zástupca rabína. Ortodoxná komunita patrila k rabinátu v Lučenci a Šalom bol jedným z jej miestnych náboženských predstaviteľov.

O jeho práci sa zachovala zmienka aj v židovských novinách Zsidó Újság. Na jeseň roku 1931 o ňom miestny dopisovateľ písal ako o zástupcovi rabína, ktorý sa spolu s predsedom obce Edem Weiszom zaslúžil o náboženský život komunity a dodržiavanie kašrutu. Krátka správa zachovala svedectvo o jeho službe ľuďom, pre ktorých boli tieto tradície dôležité.

Domov na Radvanskej ulici

V roku 1930 býval Šalom na Radvanskej ulici č. 11. Jeho manželkou bola Janetta, rodená Grünstein. Narodila sa v roku 1883 a so Šalomom sa zosobášili v roku 1901.

V spoločnej domácnosti s nimi žili dcéry Olga, Izabella a Rozália a synovia Jozef a Samuel. Najstaršia z detí zaznamenaných v domácnosti, Olga, mala vtedy dvadsaťštyri rokov. Najmladší Samuel mal deväť.

Tieto mená nám približujú Šaloma aj mimo jeho náboženskej služby. Bol otcom rodiny, ktorá mala v Banskej Bystrici svoj domov. S Janettou tu žili, vychovávali deti a boli súčasťou mesta, ktorého ulicami dnes prechádzame aj my.

Tragédia, ktorá zasiahla rodinu Ickovičovcov

Do života židovských rodín zasiahlo prenasledovanie. Strata práv, vylučovanie z verejného života a deportácie postupne ničili komunitu, ktorej súčasťou boli aj Ickovičovci.

Šalom Ickovič bol spolu so svojou rodinou zavraždený počas holokaustu.

Jeho meno dnes uchováva pamätník Yad Vashem v Jeruzaleme. Pripomína ho ako rabína, ktorý pred vojnou žil v Banskej Bystrici. Presné miesto ani dátum jeho smrti zatiaľ nepoznáme.

O mnohých chvíľach rodinného života Ickovičovcov sa už možno nikdy nedozvieme. Zachované dokumenty nám neprezradia, o čom sa doma rozprávali, z čoho sa tešili ani aké plány mali ich deti. Vieme však, že tu žili a že ich strata patrí k dejinám nášho mesta.

Meno, ktoré sa vracia do pamäti mesta

Od Šalomovho pôsobenia v Banskej Bystrici uplynulo takmer storočie. Mesto zmenilo svoju podobu a mnohé miesta už nepripomínajú ľudí, ktorí v nich kedysi žili.

Zostali však dokumenty a fotografia, vďaka ktorým jeho príbeh znovu spoznávame. Zachovali jeho tvár, mená členov rodiny aj svedectvo o práci pre miestnych veriacich.

Umožňujú nám pripomenúť si Šaloma ako človeka, ktorý patril k Banskej Bystrici. Mal tu svoj domov, rodinu a komunitu, ktorej slúžil.

Keď dnes vyslovujeme jeho meno, vraciame ho spolu s jeho blízkymi do pamäti mesta. Na miesto, ktoré im v jeho príbehu patrí.

 

 

Foto: Yad Vashem
Text a výskum: Zuzana Majerová