Menora – sedemramenný svietnik – je jedným z najvýraznejších a najstarších symbolov judaizmu. Jej pôvod siaha až k najposvätnejšiemu textu židovskej tradície – Tóre. V knihe Šemot (Exodus) nachádzame podrobný opis jej vzhľadu a funkcie. Bola zhotovená z jedného kusa tepaného zlata, bohato zdobená, a napĺňala sa čistým olivovým olejom. Jej miesto bolo v Stane stretávania – svätyni, kde stála na južnej strane, oproti stolu s predkladanými chlebami. Podľa Božieho príkazu muselo jej svetlo horieť neustále – od večera do rána – ako znak večného spojenia s Najvyšším.

Keď bol postavený Šalamúnov Chrám, počet svietnikov sa znásobil – v chráme ich stálo desať. Po zničení Prvého chrámu v roku 586 pred n. l. sa pôvodné sväté predmety stratili ako korisť dobyvateľov. Neskôr vznikla nová menora za čias Judu Makabiho, po opätovnom zasvätení Chrámu. V Herodovom chráme bola opäť nahradená väčšou a zdobenejšou verziou.

V roku 70 n. l., po dobytí Jeruzalema Rimanmi, bola menora odnesená ako vojnová trofej do Ríma cisárom Titom. Túto udalosť pripomína aj výjav na Titovom oblúku, ktorý stojí na Rímskom fóre dodnes. Rimania si mysleli, že tým zhasili svetlo Izraela. Opak je však pravdou – svetlo Tóry žiari ďalej.

Od tých čias sa obraz menory objavuje v synagógach po celom svete – najmä na mozaikách – ako symbol nádeje, duchovného prežitia a spojenia s večnosťou. Menora sa stala večným obrazom židovskej identity, viery a vytrvalosti.

Duchovný význam menory

V židovskej mystike, kabale, nesie menora hlboký duchovný význam. Sedem ramien svietnika predstavuje sedem nižších sefír – Božích emanácií – ktoré tvoria prepojenie medzi človekom a Božím svetlom. Šesť ramien predstavuje rôzne aspekty Božieho pôsobenia vo svete a centrálne siedme svetlo ich spája do jednoty – je to „Ór Bahir“ – svetlo svitania prvého dňa stvorenia, ktoré nesie všetko stvorenie v jeho podstate.

Toto svetlo nie je len symbolické. Je to tvorivá sila, ktorá prúdi do všetkých svetov, spája duchovné s hmotným a cez menoru sa vracia späť k Bohu. Menora teda nie je len estetický alebo náboženský objekt – je živým vyjadrením duchovného spojenia medzi človekom a Najvyšším. Svetlo, ktoré z nej vyžaruje, je príkazom – „jehi ór“ – nech je svetlo.

Chrám a stvorenie

Podľa rabínskej tradície menora v chráme odrážala poriadok stvorenia. Každý prvok svätyne korešpondoval s jedným dňom stvorenia:

• Svetlo menory zodpovedá štvrtému dňu, keď boli stvorené nebeské svetlá.

• Stôl s chlebami pripomína tretí deň, kedy zem vydala plody.

• Oltár, na ktorom sa prinášali obety, symbolizuje piaty deň, keď vznikol život.

• Veľkňaz ako zástupca ľudu je obrazom šiesteho dňa, keď bol stvorený človek.

• A siedmy deň, Šabat – čas oddychu a posvätenia – sa napĺňa v samotnej svätyni ako priestore svätosti.

Menora dnes

Menora je aj dnes živým symbolom. Je znakom ducha, ktorý prevyšuje hmotu, svetla, ktoré pretrváva aj v temných časoch. Učí nás, že duchovné svetlo možno roznášať skutkami, múdrosťou, učením a láskou. Tak ako židovský ľud nesie svetlo Tóry po stáročia, tak menora symbolicky žiari v každom, kto sa rozhodne byť nositeľom dobra a svetla.

Nech svetlo menory horí v každom z nás.

 

Zdroj: https://znobbreligia.wordpress.com/2013/05/21/menora/